Zakuklená hrozba z fínskeho Joensuu za päť rokov existencie vyprodukovala rozsiahlu diskografiu – rozsiahlu celkom určite na pomery žánru, akým je doom/death metal – a predviedla aj pomerne závratnú kariéru, pokiaľ ide o vydavateľov jej dlhohrajúcich albumov. Po tejto stránke našli HOODED MENACE svoje šťastie za Atlantikom. Prvotina „Fulfil The Curse“ vyšla, zrejme aj vďaka hororovým textovým témam, u Razorback Recordings, ktorí sú pre hororovým, splatter a podobným témam naklonené spolky zemou zasľúbenou. V poradí druhá, v rámci podzemia prelomová nahrávka „Never Cross The Dead“, je výletom ku kanadským Profound Lore Records, kde sa darí tomu, čo je naozaj temné a ponuré. S aktuálnou novinkou „Effigies Of Evil“ sú Fíni naspäť v USA, a to u Relapse Records, ktorých zrejme okrem hudby k myšlienke vydať tento album inšpirovala aj anabáza HM po pútnických miestach temného podzemia.

Aktuálna osemskladbová nahrávka opäť presahuje časové rozpätie päťdesiat minút, tentokrát len skromne a zdá sa, že z albumu na album sa HOODED MENACE vyjadrujú „stručnejšie“, ktovie, s prípadným štvrtým albumom sa možno dostanú aj pod päťdesiatku. Na druhej strane CD otvárajú najdlhšou skladbou, akú kedy publikovali – „Vortex Macabre“ je vyše desaťminútová pohrebná hymna.

Pokiaľ ide o žáner, ktorému sa HOODED MENACE venujú, treba uviesť, že Lasse Pyykkö a Pekka Koskelo nie sú nejakí modernými bandami posadnutí začiatočníci. Okrem toho, že každý z nich v súčasnosti hrá aj v hneď niekoľkých ďalších projektoch, napríklad CLAWS, RUINEBELL, SWARMING, THE SKELETAL, a definitívne neuzavreli ani kapitolu s názvom PHLEGETHON, v ktorej sa kedysi stretli a už len preto patria na fínskej scéne medzi „historické postavy“, si Lasse prešiel viacerými starými kapelami, za ktoré stačí spomenúť kedysi v podzemí celkom známu doom/deathmetalovú záležitosť SARNATH.

V rámci doom/death metalu teda očakávajte pochmúrnu, ťahavú a drsnú záležitosť s vyzretým hrobovým odérom prvej polovice 90. rokov. Žiadne klávesy, melodické či dokonca ženské vokály, tu sa hrá ponurý metal zo zahmlených lesov, plesnivých kobiek a opustených zrúcanín. Bez snahy o „funerálnosť“ či „depresívnosť“, skôr ide o majestátnosť a vážnosť bez nejakej zbytočnej pompy. V porovnaní s predošlým albumom mi novinka na mnohých miestach pri prvých vypočutiach pripadala tak trochu ako „príliš PARADISE LOST – Gothic revival“, ale dal som tomu čas a tento dojem sa vytratil. Je však pravda, že podobná, len zhutnená atmosféra a nejaké tie hudobné postupy sa miestami vyskytujú. Vo všeobecnosti je však hudba HOODED MENACE v prvom rade typicky fínska, po harmonickej a melodickej stránke vychádzajúca z toho death metalu, s ktorým po roku 1990 prišli skupiny ako CONVULSE, AMORPHIS (po „Karelian Isthmus“ vrátane), DEMIGOD alebo ADRAMELECH. Druhým, prinajmenšom rovnako dôležitým štýlovým zdrojom je starý, ten najťahavejší a najzáhubnejší extrémny doom, ktorý kedysi produkovali napríklad THERGOTHON alebo UNHOLY.

Počúvať teda budete veľmi drsnú, ale na harmóniách založenú hudbu so sympaticky zastretými melodickými štruktúrami, kontrastovanými s občasnými disharmonickými riffmi. Pomalé, najviac ak rozvážne stredné tempá, príjemné množstvo gitarových vyhrávok, sól a hlboký, ťahavý deathmetalový growl. Na spestrenie hustej atmosféry pár samplov z filmov, dobrý zvuk, ale v duchu starých čias, a „nešťastie“ je hotové. Aj veľmi dobrý obal je v akomsi archaizujúcom duchu, čo atmosféru nahrávky  ešte vyzdvihuje.